Čo sa týka materiálov, laboratórne antistatické stoličky zvyčajne používajú ako kontaktnú vrstvu antistatickú kožu alebo tkaninu z vodivého vlákna. Povrchový odpor týchto materiálov je kontrolovaný v rozsahu 10⁵~10⁹ Ω/□, čo umožňuje rýchle rozptýlenie statickej elektriny bez rizika úrazu elektrickým prúdom v dôsledku nadmernej vodivosti.
Ako príklad uvedieme typický výrobok, sedadlo a operadlo sú obalené penou s vysokou{0}}hustotou a antistatickou kožou. To zaisťuje pohodlie a zároveň vytvára kanál na výboj statického náboja cez vodivé vlákna v koži. Rám stoličky je vyrobený z uhlíkovej ocele alebo hliníkovej zliatiny, čo zaisťuje pevnosť konštrukcie a zároveň zabraňuje potenciálnemu nebezpečenstvu statickej elektriny spôsobenej oxidáciou kovu.